Z odtajnenej emailovej komunikácie vyplával na povrch “plán komunikačnej stratégie Českej republiky k migrácii” vypracovaný poradcom českého premiéra Otom Novotným. Z neho vyplýva, že je nutné preorientovať komunikáciu viac na laickú verejnosť cez masové médiá, facebook, blogy, články a diskusné fóra s verejnosťou za účasti politikov a predstaviteľov mimovládnych organizácií. Informovanie musí zasahovať emócie a tiež vraj treba ovplyvňovať internetové diskusie.
Z prevedených sociologických prieskumov má vyplývať, že širokú verejnosť v otázkach migrácie ovláda strach, obavy a predsudky, a preto politiku migrácie odmietajú, avšak predsa len je možné verejnú mienku tvarovať, negatívne postoje oslabovať a u niektorých skupín i transformovať pozitívnym smerom. Je preto potrebné vypracovať hypotézy akou formou a akými typmi informácií, by sa dali tieto bariéry odstrániť a ako by sa dalo negatívne postoje meniť na pozitívne alebo ich aspoň neutralizovať.
Hlavným účelom stratégie má byť pomoc vláde získať pre jej migračnú politiku pochopenie a podporu verejnej mienky. Citlivý problém migrácie totiž nie je bez podpory významnej časti verejnosti riešiteľný. Predpokladom úspešnej komunikácie tohto problému je zdôrazňovanie potencionálnych prínosov integrácie migrantov do našej spoločnosti. Navrhuje začať tým, že masová imigrácia do Európy nie je žiadny nový jav. V dejinách Európy sa už opakovala veľakrát a Európa si s ňou vždy poradila a že máme dobré skúsenosti s integráciou Ukrajincov či Vietnamcov. Prínosy integrácie majú byť nielen kultúrne, ale aj ekonomické – údajný nedostatok pracovných síl.
Ďalšie varianty toho, ako česká vláda hľadá spôsoby, ako verejnosť oklamať miesto toho, aby záujmy verejnosti obhajovala, si prečítate aj v ďalších dokumentoch, v ktorých sa píše, že český minister vnútra Chovanec išiel na hlasovanie o kvótach v európskej rade ministrov vnútra ako ten, čo sa nechá prehlasovať a to z dôvodu, aby mohol hrať na domácej scéne silného muža, ktorý háji český národný záujem proti bruselskej byrokracii. Zdá sa že politici a médiá na Slovensku postupujú podľa presne rovnakého scenára.
