Juraj Sadloň6. 3. 2016
Začnem tým, že voľby spôsobili mierny šok. Najmä tzv. štandardným stranám. Ak by náhodou niekto nevedel, ktoré to sú, ide o tie strany, ktoré to sami o sebe vyhlasujú a odôvodňujú to napojením na európske nadstranícke štruktúry - tzv európskych partnerov - socialisti, ľudovci a pod. Ostatné strany sú ostrakizované, lebo sú nevítanými konkurentmi. Tieto mainstreamové strany dostali cez držku.
SMER-SD klesol o viac ako 25 poslancov, SDKÚ-DS kedysi premiérska strana získala 2,5 krát menej hlasov ako komunisti a z výsledkom necelých 0,3% na smetisku dejín nezaberú skoro žiadne miesto. Jediná štandardná strana MOST-Híd skončila s 6,5% predposledná z tých strán, ktoré sa dostali do parlamentu. "Osobnosťami" nabité KDH sa do parlamentu ani nedostalo. SAS, OĽANO, SNS, ĽS-naše Slovensko a SIEŤ nie sú štandardnými stranami, aj keď Procházkova SIEŤsa tak chcela štylizovať (a získala úbohých 5,6% hlasov).
Prečo som ako prívrženec KDH šťastný? Lebo hodnoty, ktorých je nositeľom, presadzujú ľudia ako Figeľ, Brocka, Štefanec, Abrhán a pod. Všetko sú to nemastní neslaní politici, ktorí toho povedia veľa, ale nič sa nedozviete. Všetko len drísty nie veľmi nepodobné kvetnatým frázam spred novembra 89 o plnení programu národnej fronty a plnení záverov zjazdu KSČ. Z ich vystupovania vyžaruje neistota, nekonečný narcizmus a neochvejný pocit nadradenosti nad všetkými. Tento známy syndróm polobohizmu ich konečne zmietol z politickej mapy a ja dúfam, že myšlienky KDH teraz pozdvihnú ľudia, ktorí budú svojim slovám aj veriť a budú ich chcieť aj pretaviť do praktických krokov. Skrátka šanca na reštart ideí KDH.
Slovensku teda budú vládnuť "neštandardné strany".
SAS, ktorú všetci štandardní politici obviňovali z potopenia Radičovej vlády a neuvedomovali si, že idey sú niekedy silnejšie ako momentálny politický úspech, slávi víťazstvo. Strane, ktorej predpovedali odchod z parlamentu je najsilnejšou pravicovou stranou. Prečo? Je to len môj názor, ale čas ukázal, že všetko, čo SAS v súvislosti s Eurovalom a pomoci Grécku presadzovala, že sa 16 krajín mýlilo a že skutočnosť je ešte horšia, ako sa vtedy ukazovalo, to všetko sa potvrdilo. SAS jednoducho a zrozumitelne komunikovala svoj program. Ak si mysleli, že je niečo čierne, povedali to. Žiadne vytáčky. A povedali, kto je ich politický súper - SMER SD a stále viac a viac bobtnajúca EÚ. A najmä, žiadne nereálne sľuby. Aký kontrast oproti strane SIEŤ, KDH, SDKÚ.
OĽANO a Kolárova SME RODINA nie sú strany, nemajú program. Ale odkomunikovali jasné posolstvo. Stop korupcii, všetko pre slobodu občana. Veľký brat sa na Slovensku bude musieť pratať preč. Špicľovanie, sekírovanie, strašenie a následné kroky na "ochranu" voličov (výpalníctvo) už nebudú na programe dňa. Štátne orgány sa budú musieť sakramentsky snažiť, aby im ich kompetencie na beztrestné neprimerané zásahy do ľudských práv a súkromia zostali zachované. Ich nadužívanie ako doteraz dnešným dňom končí - za predpokladu, že SMER SD nebude vo vláde. Je nádej, že sa tak stane.
Otázne je, čo to spraví s našim predsedníctvom v EÚ od polovice tohto roka. SAS, OĽANO, SNS, ĽS- naše Slovensko - to sú ak nie vyslovene protiunijné strany, tak potom určite ide o eurorealistické a skôr skeptickejšie strany. So ziskom 59 poslancov sa bude ťažko hľadať silný mandát. Ak Kollárova SME RODINA sa názorovo vyprofiluje podobne ako SAS (je to pravdepodobné s ohľadom na ich profesijné a názorové podobnosti), potom pribudne ďalších 11 euroskeptických poslancov, čo je dohromady 70 zo 150 všetkých poslancov. Zemetrasenie v EÚ-politike na Slovensku už nemôže byť výraznejšie. Tzv.úspech Le Pen v ostatných voľbách vo Francúzsku je len slabým odvarom.
Zvíťazili politici, ktorí majú chuť niečo zmeniť, ktorí politiku nevnímajú ako výnosné koryto, ktorí o tomto presvedčili voličov. Prehrali tlčhubovia, kariérni politici, salónni a zákulisní intrigáni s politicky korektnými, ale nečitateľnými a nepredvídateľnými politickými krokmi.
Včerajšie voľby sú svetlom na konci tunela. Voliči znova ukázali, že keď chcú, zoberú politikom ich hračku - politikárčenie. Je jedno, ako víťazov označíme. Nech sú to trebárs aj populisti, nacionalisti, fašisti. To sú len nálepky. Dokonca ani Kotleba neurobil žiadny protisystémový krok počas svojho pôsobenia ako župan v Banskobystrickom kraji. Naopak, bol to on, kto odstrihol pijavice zo štandardných strán od peňazovodov verejných financií. Toto sa neodvážil urobiť nikto. Že mu SMER SD hádzal z pozície výkonnej moci polená pod nohy ho posilnilo, urobilo mučedníka, ktorí znížil zadlženie župy aj keď mu znížili príjmy. Prejavil sa ako riadny hospodár a má tak bližšie k SAS, ako ku KDH, SMER-u SD a pod, ktorí verejné peniaze rozhadzujú medzi svojich. Nie som presvedčený, že tých zopár tajtrlíkov, štylizujúcich sa do pohrobkov hlinkových gardistov je ĽS-naše Slovensko a bude silnieť. Na toto nie je u nás verejná mienka naklonená. Bude to folklór, ktorý zapojením sa do bežných problémov bude skôr upadať. O tom som presvedčený. Vyplýva to aj zo skladby voličov ĽS-naše Slovensko.
Osobne dúfam, že budúce voľby (možno nie tie najbližšie) budú v réžii liberálnej strany, socialistickej strany a reformovaných konzervatívcov z KDH. V réžii skutočných politikov, zastupujúcich záujmy voličov. Na Slotove slová "Je po voľbách, zvyknite si" snáď už zabudneme.
Je to len prvá reakcia, čas ukáže, kto je kto, a ktoré z nádejí sa naplnia a ktoré politici zadupú. Dnes sa nemecké médiá tešia z porážky R. Fica. Aby ešte neľutovali, že prešli z blata do kaluže.
Pozn. red. Nerozumíme situaci na Slovensku natolik, abychom mohli zaujmout vlastní stanovisko.
Začnem tým, že voľby spôsobili mierny šok. Najmä tzv. štandardným stranám. Ak by náhodou niekto nevedel, ktoré to sú, ide o tie strany, ktoré to sami o sebe vyhlasujú a odôvodňujú to napojením na európske nadstranícke štruktúry - tzv európskych partnerov - socialisti, ľudovci a pod. Ostatné strany sú ostrakizované, lebo sú nevítanými konkurentmi. Tieto mainstreamové strany dostali cez držku.
SMER-SD klesol o viac ako 25 poslancov, SDKÚ-DS kedysi premiérska strana získala 2,5 krát menej hlasov ako komunisti a z výsledkom necelých 0,3% na smetisku dejín nezaberú skoro žiadne miesto. Jediná štandardná strana MOST-Híd skončila s 6,5% predposledná z tých strán, ktoré sa dostali do parlamentu. "Osobnosťami" nabité KDH sa do parlamentu ani nedostalo. SAS, OĽANO, SNS, ĽS-naše Slovensko a SIEŤ nie sú štandardnými stranami, aj keď Procházkova SIEŤsa tak chcela štylizovať (a získala úbohých 5,6% hlasov).
Prečo som ako prívrženec KDH šťastný? Lebo hodnoty, ktorých je nositeľom, presadzujú ľudia ako Figeľ, Brocka, Štefanec, Abrhán a pod. Všetko sú to nemastní neslaní politici, ktorí toho povedia veľa, ale nič sa nedozviete. Všetko len drísty nie veľmi nepodobné kvetnatým frázam spred novembra 89 o plnení programu národnej fronty a plnení záverov zjazdu KSČ. Z ich vystupovania vyžaruje neistota, nekonečný narcizmus a neochvejný pocit nadradenosti nad všetkými. Tento známy syndróm polobohizmu ich konečne zmietol z politickej mapy a ja dúfam, že myšlienky KDH teraz pozdvihnú ľudia, ktorí budú svojim slovám aj veriť a budú ich chcieť aj pretaviť do praktických krokov. Skrátka šanca na reštart ideí KDH.
Slovensku teda budú vládnuť "neštandardné strany".
SAS, ktorú všetci štandardní politici obviňovali z potopenia Radičovej vlády a neuvedomovali si, že idey sú niekedy silnejšie ako momentálny politický úspech, slávi víťazstvo. Strane, ktorej predpovedali odchod z parlamentu je najsilnejšou pravicovou stranou. Prečo? Je to len môj názor, ale čas ukázal, že všetko, čo SAS v súvislosti s Eurovalom a pomoci Grécku presadzovala, že sa 16 krajín mýlilo a že skutočnosť je ešte horšia, ako sa vtedy ukazovalo, to všetko sa potvrdilo. SAS jednoducho a zrozumitelne komunikovala svoj program. Ak si mysleli, že je niečo čierne, povedali to. Žiadne vytáčky. A povedali, kto je ich politický súper - SMER SD a stále viac a viac bobtnajúca EÚ. A najmä, žiadne nereálne sľuby. Aký kontrast oproti strane SIEŤ, KDH, SDKÚ.
OĽANO a Kolárova SME RODINA nie sú strany, nemajú program. Ale odkomunikovali jasné posolstvo. Stop korupcii, všetko pre slobodu občana. Veľký brat sa na Slovensku bude musieť pratať preč. Špicľovanie, sekírovanie, strašenie a následné kroky na "ochranu" voličov (výpalníctvo) už nebudú na programe dňa. Štátne orgány sa budú musieť sakramentsky snažiť, aby im ich kompetencie na beztrestné neprimerané zásahy do ľudských práv a súkromia zostali zachované. Ich nadužívanie ako doteraz dnešným dňom končí - za predpokladu, že SMER SD nebude vo vláde. Je nádej, že sa tak stane.
Otázne je, čo to spraví s našim predsedníctvom v EÚ od polovice tohto roka. SAS, OĽANO, SNS, ĽS- naše Slovensko - to sú ak nie vyslovene protiunijné strany, tak potom určite ide o eurorealistické a skôr skeptickejšie strany. So ziskom 59 poslancov sa bude ťažko hľadať silný mandát. Ak Kollárova SME RODINA sa názorovo vyprofiluje podobne ako SAS (je to pravdepodobné s ohľadom na ich profesijné a názorové podobnosti), potom pribudne ďalších 11 euroskeptických poslancov, čo je dohromady 70 zo 150 všetkých poslancov. Zemetrasenie v EÚ-politike na Slovensku už nemôže byť výraznejšie. Tzv.úspech Le Pen v ostatných voľbách vo Francúzsku je len slabým odvarom.
Zvíťazili politici, ktorí majú chuť niečo zmeniť, ktorí politiku nevnímajú ako výnosné koryto, ktorí o tomto presvedčili voličov. Prehrali tlčhubovia, kariérni politici, salónni a zákulisní intrigáni s politicky korektnými, ale nečitateľnými a nepredvídateľnými politickými krokmi.
Včerajšie voľby sú svetlom na konci tunela. Voliči znova ukázali, že keď chcú, zoberú politikom ich hračku - politikárčenie. Je jedno, ako víťazov označíme. Nech sú to trebárs aj populisti, nacionalisti, fašisti. To sú len nálepky. Dokonca ani Kotleba neurobil žiadny protisystémový krok počas svojho pôsobenia ako župan v Banskobystrickom kraji. Naopak, bol to on, kto odstrihol pijavice zo štandardných strán od peňazovodov verejných financií. Toto sa neodvážil urobiť nikto. Že mu SMER SD hádzal z pozície výkonnej moci polená pod nohy ho posilnilo, urobilo mučedníka, ktorí znížil zadlženie župy aj keď mu znížili príjmy. Prejavil sa ako riadny hospodár a má tak bližšie k SAS, ako ku KDH, SMER-u SD a pod, ktorí verejné peniaze rozhadzujú medzi svojich. Nie som presvedčený, že tých zopár tajtrlíkov, štylizujúcich sa do pohrobkov hlinkových gardistov je ĽS-naše Slovensko a bude silnieť. Na toto nie je u nás verejná mienka naklonená. Bude to folklór, ktorý zapojením sa do bežných problémov bude skôr upadať. O tom som presvedčený. Vyplýva to aj zo skladby voličov ĽS-naše Slovensko.
Osobne dúfam, že budúce voľby (možno nie tie najbližšie) budú v réžii liberálnej strany, socialistickej strany a reformovaných konzervatívcov z KDH. V réžii skutočných politikov, zastupujúcich záujmy voličov. Na Slotove slová "Je po voľbách, zvyknite si" snáď už zabudneme.
Je to len prvá reakcia, čas ukáže, kto je kto, a ktoré z nádejí sa naplnia a ktoré politici zadupú. Dnes sa nemecké médiá tešia z porážky R. Fica. Aby ešte neľutovali, že prešli z blata do kaluže.
Pozn. red. Nerozumíme situaci na Slovensku natolik, abychom mohli zaujmout vlastní stanovisko.