Spojené štáty premenili svojho rumunského partnera na cieľ pre ruské letecké údery. Podľa agentúry Interfax, ruské ministerstvo obrany prijalo rozhodnutie o uvoľnení prostriedkov pre eskadry s dlhým doletom, nadzvukové bombardéry Tu-22M3, s možnosťou poslať celý regiment na krymský polostrov v reakcii na plány východoeurópskych spojencov NATO.
Americký raketový systém Standard Missile 3 (SM-3) sa v rumunskom Deveselu dostane do prevádzky koncom roka. USA a Rumunsko podpísali v roku 2011 dohodu o raketovej obrane, ktorá umožňuje Spojeným štátom vybudovať, udržiavať a prevádzkovať pozemné základne.
Moskva mnohokrát varovala Bukurešť, že nasadenie týchto síl nezostane bez odpovede. Ruská štátna rada obrany vyhlásila, že Poľsko a Rumunsko sa umiestnením systémov raketového štítu NATO na svojom území stanú v prípadnom konflikte ruským cieľom. "Presun raketových prvkov nasmerovaných na naše strategické nukleárne sily – je ich problém. Ak chcú byť cieľom vďaka americkému prezbrojeniu, je to ich voľba,"uviedolnámestník generálneho riaditeľa Rady bezpečnosti Ruska Jevgenij Lukyanov.
V máji ruský vyslanec pre alianciu NATO Alexander Gruško oznámil, že Moskva nezamietla rozmiestnenie jadrových zbraní na Kryme. „Všetko, čo robíme na Kryme je plne v súlade so všetkými záväzkami Ruskej federácie v rámci medzinárodných zmlúv. Neporušujeme nič, neexistujú žiadne zákazy pri nasadzovaní určitých zbraní,“ povedal Gruško.
26. marca ruské ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že Moskva varuje krajiny, ktoré zamýšľajú nainštalovať prvky amerického raketového štítu na svojom území. Rusko má všetky potrebné prostriedky pre boj proti tejto hrozbe, ako povedal Alexander Lukaševič, hovorca ministerstva. Podľa neho, „Rusko už roky venuje pozornosť faktu, že raketová obranná architektúra Spojených štátov so zapojením spojencov NATO môže perspektívne predstavovať hrozbu pre ruské strategické sily a eventuálne viesť k narušeniu parity, čo by si vyžiadalo citlivé opatrenia zamerané na obnovu strategickej rovnováhy“.
Ruský diplomat dodal, že NATO nedávno „nehanebne pozastavilo dialóg o otázkach raketovej obrany, čo neprinieslo zlepšenie situácie.“
Rusko vidí rozmiestnenie raketového štítu v blízkosti svojich hraníc ako ohrozenie národnej bezpečnosti. Medzi opatrenia, ktoré doteraz prijalo, patrí výstavba nových radarových systémov a rozmiestnenie rakiet Iskander v kaliningradskej oblasti Ruska, ktorá hraničí s Európou.
Vojenská konfrontácia by nikomu neprospela. Spojené štáty už nebudú mať dôvod pre budovanie raketového štítu v Európe, ak Irán splní svoje povinnosti v súlade s nedávno podpísanou dohodou o jadrovom programe. Pre odstránenie napätia je to najlepší spôsob. Predtým NATO tvrdilo, že systém je inštalovaný pre boj proti hrozbe, ktorá prichádza z Iránu. Teraz svoj postoj upravuje a hovorí, že raketová obrana bude čeliť akýmkoľvek hrozbám, nielen z jednej krajiny.
Americkí predstavitelia opakovane uisťujú ruskú stranu, že dôvodom inštalácie balistických raketových systémov v Poľsku a Rumunsku je Irán a Severná Kórea, nie Rusko.
Teraz v reakcii na ruské obavy, americké ministerstvo zahraničia konštatuje, že dohoda s Iránom neeliminujenutnosť európskeho raketového štítu.
Washington sa domnieva, že neexistuje žiadna súvislosť medzi iránskou dohodou a raketovou obranou v Európe, bez ohľadu na rozpor v Obamovom prejave (Praha, 5.apríla 2009), v ktorom uviedol, že Spojené štáty budú „napredovať“ s výstavbou raketového obranného systému „tak dlho, kým existuje iránska hrozba“, ale v prípade vylúčenia „iránskej hrozby“ bude „dôvod pre stavbu európskej raketovej obrany odstránený“.
Alexander Gruško medzitým vyjadril prekvapenie „ako ľahko sa Washington zriekol svojho predošlého prístupu“. Podľa ruských analytikov, americké výroky dokazujú, že „protiraketový dáždnik“ v Európe je zameraný nie proti Iránu, ale primárne proti Rusku.