2. 2. 2016 zdroj
Zatiaľ, čo ukrajinská vláda okázalo bojuje s rusko-jazyčnou opozíciou o ovládnutie smiešnych 2% územia, milióny hektárov ukrajinskej pôdy rýchlo a v tichosti prechádzajú do rúk zahraničných korporácií. Podľa pracovníkov kalifornského Oakland Institute sa odhaduje, že dnes je pod kontrolou zahraničných spoločností (prevažne amerických) už cca 2.200.000 ha ukrajinskej pôdy.
Na základe vydieračských podmienok Asociačnej dohody s EÚ, spojenej s pôžičkami od Európskej investičnej banky, Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky, musela Ukrajina zrušiť moratórium na predaj svojej pôdy zahraničným investorom a otvoriť cestu k pestovaniu geneticky modifikovaných plodín na svojom území.
Treba si pri tom uvedomiť, že ukrajinská černozem predstavuje jednu tretinu poľnohospodárskej výmery celej Európy a je najproduktívnejšou, najúrodnejšou pôdou na svete.
Podľa Elizabeth Fraser z Oakland Institute americké nadnárodné spoločnosti už dlho hľadali cestu k získaniu bohatej ukrajinskej pôdy. Americká spoločnosť NCH Capital začala získavať pôdu na Ukrajine už v roku 1993. (Ponúkala ukrajinským vlastníkom pôdy také nájomné zmluvy, v ktorých bolo zakotvené exkluzívne právo spoločnosti na odkúpenie pôdy držanej spoločnosťou po zrušení moratória.)
Dnes má táto americká spoločnosť pod kontrolou okolo 450.000 ha ukrajinskej pôdy. Popri najvýznamnejších amerických investoroch ovládaných rodinným klanom Rockefellerovcov participujú na rabovaní bohatej ukrajinskej zeme aj francúzska spoločnosť AgroGeneration ovládajúca cca 120.000 ha, dánska spoločnosť Trigon Agri s cca 52.000 ha, či saudská spoločnosť United Farmers Holding Company ovládajúca 33.000 ha ukrajinskej černozeme.
Do korporačného zaberania pôdy sa s verejne deklarovaným cieľom produkovať GMO plodiny na Ukrajine intenzívne zapojila aj spoločnosť Alfred C. Toepfer International, ktorá na základe poradenstva Deutsche Agrarzentrum (DAZ) a nemeckej poradnej skupiny pre hospodárske reformy na Ukrajine prednedávnom zdvojnásobila výmeru získanej ukrajinskej ornej pôdy na 100.000 ha.
Čínska snaha získať 3.000.000 ha pôdy stroskotala na politickom postoji, keď sa čínska administratíva nepridala k hospodárskej vojne „Západu“ voči Rusku.
Rozsiahlu angažovanosť najmä rodiny Rockefellerovcov v zaberaní pôdy na Ukrajine dokumentujú aj aktivity spoločnosti Monsanto, ktorá v roku 2013 predstavila cieľ preinvestovať na Ukrajine 140 mil. dolárov a je známa najmä presadzovaním pestovania GMO plodín, či používaním nebezpečných herbicídov s množstvom zdokumentovaných fatálnych dôsledkov na zdravie a životy ľudí v Južnej Amerike, Afrike, ale aj v Európe.
Verejnosť v Európe sa ale užívaniu GMO potravín zatiaľ z racionálnych dôvodov húževnato bráni. Po Francúzsku postupne zakázali produkciu GMO kukurice MON 810, od spoločnosti Monsanto, aj Grécko, Maďarsko, Rakúsko, Luxembursko, Nemecko, Bulharsko, Poľsko a Taliansko... Aj pestovanie GMO zemiakov Amflora od tejto spoločnosti už zakázali v Rakúsku, Luxembursku, Maďarsku a Poľsku.
Zostáva teda otázka, prečo my z našich daní stále posielame ukrajinskej vláde miliardové dary (nazývané pôžičky), keď tá pod taktovkou amerických poradcov, Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky prakticky rozdáva najcennejší majetok svojich občanov cudzím korporáciám a v spolupráci s americkými genetickými inžiniermi nám pripravuje ekonomickú likvidáciu európskeho tradičného poľnohospodárstva a perspektívu pokusných králikov na testovanie dôsledkov dlhoročnej konzumácie u nich.
Zatiaľ, čo ukrajinská vláda okázalo bojuje s rusko-jazyčnou opozíciou o ovládnutie smiešnych 2% územia, milióny hektárov ukrajinskej pôdy rýchlo a v tichosti prechádzajú do rúk zahraničných korporácií. Podľa pracovníkov kalifornského Oakland Institute sa odhaduje, že dnes je pod kontrolou zahraničných spoločností (prevažne amerických) už cca 2.200.000 ha ukrajinskej pôdy.
Na základe vydieračských podmienok Asociačnej dohody s EÚ, spojenej s pôžičkami od Európskej investičnej banky, Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky, musela Ukrajina zrušiť moratórium na predaj svojej pôdy zahraničným investorom a otvoriť cestu k pestovaniu geneticky modifikovaných plodín na svojom území.
Treba si pri tom uvedomiť, že ukrajinská černozem predstavuje jednu tretinu poľnohospodárskej výmery celej Európy a je najproduktívnejšou, najúrodnejšou pôdou na svete.
Podľa Elizabeth Fraser z Oakland Institute americké nadnárodné spoločnosti už dlho hľadali cestu k získaniu bohatej ukrajinskej pôdy. Americká spoločnosť NCH Capital začala získavať pôdu na Ukrajine už v roku 1993. (Ponúkala ukrajinským vlastníkom pôdy také nájomné zmluvy, v ktorých bolo zakotvené exkluzívne právo spoločnosti na odkúpenie pôdy držanej spoločnosťou po zrušení moratória.)
Dnes má táto americká spoločnosť pod kontrolou okolo 450.000 ha ukrajinskej pôdy. Popri najvýznamnejších amerických investoroch ovládaných rodinným klanom Rockefellerovcov participujú na rabovaní bohatej ukrajinskej zeme aj francúzska spoločnosť AgroGeneration ovládajúca cca 120.000 ha, dánska spoločnosť Trigon Agri s cca 52.000 ha, či saudská spoločnosť United Farmers Holding Company ovládajúca 33.000 ha ukrajinskej černozeme.
Do korporačného zaberania pôdy sa s verejne deklarovaným cieľom produkovať GMO plodiny na Ukrajine intenzívne zapojila aj spoločnosť Alfred C. Toepfer International, ktorá na základe poradenstva Deutsche Agrarzentrum (DAZ) a nemeckej poradnej skupiny pre hospodárske reformy na Ukrajine prednedávnom zdvojnásobila výmeru získanej ukrajinskej ornej pôdy na 100.000 ha.
Čínska snaha získať 3.000.000 ha pôdy stroskotala na politickom postoji, keď sa čínska administratíva nepridala k hospodárskej vojne „Západu“ voči Rusku.
Rozsiahlu angažovanosť najmä rodiny Rockefellerovcov v zaberaní pôdy na Ukrajine dokumentujú aj aktivity spoločnosti Monsanto, ktorá v roku 2013 predstavila cieľ preinvestovať na Ukrajine 140 mil. dolárov a je známa najmä presadzovaním pestovania GMO plodín, či používaním nebezpečných herbicídov s množstvom zdokumentovaných fatálnych dôsledkov na zdravie a životy ľudí v Južnej Amerike, Afrike, ale aj v Európe.
Verejnosť v Európe sa ale užívaniu GMO potravín zatiaľ z racionálnych dôvodov húževnato bráni. Po Francúzsku postupne zakázali produkciu GMO kukurice MON 810, od spoločnosti Monsanto, aj Grécko, Maďarsko, Rakúsko, Luxembursko, Nemecko, Bulharsko, Poľsko a Taliansko... Aj pestovanie GMO zemiakov Amflora od tejto spoločnosti už zakázali v Rakúsku, Luxembursku, Maďarsku a Poľsku.
Zostáva teda otázka, prečo my z našich daní stále posielame ukrajinskej vláde miliardové dary (nazývané pôžičky), keď tá pod taktovkou amerických poradcov, Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky prakticky rozdáva najcennejší majetok svojich občanov cudzím korporáciám a v spolupráci s americkými genetickými inžiniermi nám pripravuje ekonomickú likvidáciu európskeho tradičného poľnohospodárstva a perspektívu pokusných králikov na testovanie dôsledkov dlhoročnej konzumácie u nich.