24.3. 2016 Hlavné správy
Štáb televízie Russia Today natočil znepokojivé dôkazy zločinu, ktorý údajne spáchala na kurdskej populácii turecká armáda. K masakre došlo v tureckom meste Cizra, ktoré sa nachádza na juhovýchode krajiny. Obyvatelia mesta boli po dobu niekoľkých mesiacov podrobený zákazu vychádzania a blokáde. Miestni Kurdovia zároveň pre televíziu uviedli, že turecká armáda zaživa upálila viac ako sto ľudí, ktorí boli počas operácie Turecka proti Strane kurdských pracujúcich uväznení v suterénoch.
Reportér RT William Whiteman navštívil mesto Cizra a natočil následky útoku, ku ktorému došlo ešte v septembri minulého roka. Počas osemdňovej blokády boli odpojené dodávky potravín a vody. Trýzneným obyvateľom bola odopretá lekárska starostlivosť.
Podľa slov moderátora minulý mesiac na povrch vyšla správa, že tureckí vojaci obkľúčili horiacu bytovku a vo vnútri uväznili jej nájomníkov. Pri požiari údajne zomrelo 100 až 150 ľudí.
Podľa výpovede miestnej ženy vláda tvrdí, že bojuje s teroristami. „Ale kde sú tu teroristi?“ pýta sa. A zároveň dodáva: „Všetci, čo zomreli, boli civilisti.“
Žena zaviedla Whitemana do pivnice jedného z domov, ktoré bolo pravdepodobne miestom spálenia ľudí. Miestni tvrdia, že tam bolo spálených 45 až 50 ľudí bez hláv. Celkový počet obetí masakry však zatiaľ nie je známy.
Turecko však trvá na tom, že pri tvrdom zásahu všetci, čo boli zabití, boli teroristami. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vyhlásil: „Boj proti teroristickej separatiskej organizácií bude pokračovať bez zaváhania až do konca.“
Niektorí z analytikov nazývajú zásah Ankary proti Kurdom genocídou či vojenským zločinom. Kani Xulan uviedol, že Ankara zaútočila na obyvateľov, ktorí sa nezúčastňovali bojov. „V krajine, ktorá ašpiruje na to, aby sa pripojila k Európskej únii a krajina, ktorá si hovorí člen NATO,“ dodáva.
Gregor Copley považuje útok Erdoganovej vlády na Kurdov za genocídu.
Utok na akademikov
Proti útokom Turecka voči Kurdom sa postavili aj akademici. Od začiatku roka podpísalo viac ako 1.000 vedúcich akademikov z celého sveta petíciu, ktorá požaduje, aby Turecko zastavilo vojenskú operáciu proti Kurdom. Avšak Ankara voči viac ako polovici z nich spustila vyšetrovanie z dôvodu podnecovania ľudí k nenávisti a násiliu.
Po zatknutí niekoľkých akademikov, ktorí petíciu podpísali, medzinárodne uznávaný autor Noam Chomský, obvinil prezidenta Erdogana z krízy v krajine. Podľa profesora Davida Graebera, ktorý je signatárom petície, dochádza v Turecku k masovým čistkám umiernených akademikov.
Postoj Slovenska
Slovenskí predstavitelia vyslali jasný signál týkajúci sa postoja voči Turecku. Podľa slov ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslava Lajčáka Slovensko vníma Turecko v otázkach zahraničnej politiky ako dôležitého partnera a vplyvného hráča v regióne.
Rovnaký názor má aj hlava štátu Andrej Kiska. Počas marcovej návštevy tureckého prezidenta Erdogana Kiska uviedol: „Práve v tomto nepokojnom svete je Turecko ostrovom stability a štítom voči hrozbám pre našu bezpečnosť.“ Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti týkajúce útoku tureckých vojakov na vlastné kurské obyvateľstvo vyznievajú slová o ostrove stability, ako frázy v duchu poslušnosti voči Bruselu.
Štáb televízie Russia Today natočil znepokojivé dôkazy zločinu, ktorý údajne spáchala na kurdskej populácii turecká armáda. K masakre došlo v tureckom meste Cizra, ktoré sa nachádza na juhovýchode krajiny. Obyvatelia mesta boli po dobu niekoľkých mesiacov podrobený zákazu vychádzania a blokáde. Miestni Kurdovia zároveň pre televíziu uviedli, že turecká armáda zaživa upálila viac ako sto ľudí, ktorí boli počas operácie Turecka proti Strane kurdských pracujúcich uväznení v suterénoch.
Reportér RT William Whiteman navštívil mesto Cizra a natočil následky útoku, ku ktorému došlo ešte v septembri minulého roka. Počas osemdňovej blokády boli odpojené dodávky potravín a vody. Trýzneným obyvateľom bola odopretá lekárska starostlivosť.
Podľa slov moderátora minulý mesiac na povrch vyšla správa, že tureckí vojaci obkľúčili horiacu bytovku a vo vnútri uväznili jej nájomníkov. Pri požiari údajne zomrelo 100 až 150 ľudí.
Podľa výpovede miestnej ženy vláda tvrdí, že bojuje s teroristami. „Ale kde sú tu teroristi?“ pýta sa. A zároveň dodáva: „Všetci, čo zomreli, boli civilisti.“
Žena zaviedla Whitemana do pivnice jedného z domov, ktoré bolo pravdepodobne miestom spálenia ľudí. Miestni tvrdia, že tam bolo spálených 45 až 50 ľudí bez hláv. Celkový počet obetí masakry však zatiaľ nie je známy.
Turecko však trvá na tom, že pri tvrdom zásahu všetci, čo boli zabití, boli teroristami. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vyhlásil: „Boj proti teroristickej separatiskej organizácií bude pokračovať bez zaváhania až do konca.“
Niektorí z analytikov nazývajú zásah Ankary proti Kurdom genocídou či vojenským zločinom. Kani Xulan uviedol, že Ankara zaútočila na obyvateľov, ktorí sa nezúčastňovali bojov. „V krajine, ktorá ašpiruje na to, aby sa pripojila k Európskej únii a krajina, ktorá si hovorí člen NATO,“ dodáva.
Gregor Copley považuje útok Erdoganovej vlády na Kurdov za genocídu.
Utok na akademikov
Proti útokom Turecka voči Kurdom sa postavili aj akademici. Od začiatku roka podpísalo viac ako 1.000 vedúcich akademikov z celého sveta petíciu, ktorá požaduje, aby Turecko zastavilo vojenskú operáciu proti Kurdom. Avšak Ankara voči viac ako polovici z nich spustila vyšetrovanie z dôvodu podnecovania ľudí k nenávisti a násiliu.
Po zatknutí niekoľkých akademikov, ktorí petíciu podpísali, medzinárodne uznávaný autor Noam Chomský, obvinil prezidenta Erdogana z krízy v krajine. Podľa profesora Davida Graebera, ktorý je signatárom petície, dochádza v Turecku k masovým čistkám umiernených akademikov.
Postoj Slovenska
Slovenskí predstavitelia vyslali jasný signál týkajúci sa postoja voči Turecku. Podľa slov ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslava Lajčáka Slovensko vníma Turecko v otázkach zahraničnej politiky ako dôležitého partnera a vplyvného hráča v regióne.
Rovnaký názor má aj hlava štátu Andrej Kiska. Počas marcovej návštevy tureckého prezidenta Erdogana Kiska uviedol: „Práve v tomto nepokojnom svete je Turecko ostrovom stability a štítom voči hrozbám pre našu bezpečnosť.“ Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti týkajúce útoku tureckých vojakov na vlastné kurské obyvateľstvo vyznievajú slová o ostrove stability, ako frázy v duchu poslušnosti voči Bruselu.