The Saker 14.6.2016 The Saker a Zvědavec
Nedávno som napísal článok (český preklad vyšiel na Protiproudu – pp), v ktorom som sa snažil vyvrátiť niektoré rozšírené mýty o modernom vedení vojny. Podľa mnohých komentárov pod článkom ale musím konštatovať, že sa týmto bájkam stále darí a čitateľov sa mi nepodarilo presvedčiť o opaku. Dnes sa teda pozrieme na to, čo chystá Rusko ako odpoveď na rastúcu hrozbu zo západu. Ale najprv musíme pochopiť súvislosti, v rámci ktorých musí Rusko postupovať. Začnime analýzou AngloZionistickej politiky voči Rusku.
Ako prvé na zozname je dobytie východoeurópskych štátov alianciou NATO. Slovo dobytie je v tomto prípade presné, podľa pravidiel vedenia vojny v 21. storočí, ktorú definujem ako „80% informačnú, 15% ekonomickú a 5% vojenskú“. Áno, ľudia vo východnej Európe priam snili o začlenení do štruktúr US/NATO/EU, ale záleží na tom čo chceli? Každý, kto čítal Sun Tzua rozpozná, že túžba byť včlenený medzi AngloZionistických „Borgov“ je výsledkom zničenia vlastnej identity a hlboko zakoreneného komplexu menejcennosti. Na dosiahnutie takej kapitulácie ani netreba vojenské prostriedky. Nakoniec vlastne ani nezáleží, o čo sa obyvatelia pôvodne pokúšali, aj tak skončili ako subjekt Impéria a ich krajiny ako viac-menej nepodstatné kolónie. Ako to už býva, lokálne psíky–elity sa naivne hrdia tým, že ich noví páni akceptujú ako rovnocenných (viď. Porošenko, Tusk alebo Grybauskaite). To im dáva pocit, že môžu štekať na Rusko spoza bezpečného plota NATO. Nech im to vydrží.
Druhá je úplná kolonizácia západnej Európy Impériom. Zatiaľ čo sa NATO roztiahlo na východ, USA získali oveľa väčšiu kontrolu nad západom, ktorý je teraz riadený v prospech Impéria čímsi, čo bývalý starosta Londýna nazval „protoplazmatické bezstavcové želatíny“, zameniteľnými byrokratmi typu Hollande či Merkelová.
Po tretie, Impérium na celej čiare podporuje polodémonické bytosti od Ibn al-Chattába až po Savčenkovú. Politika západu je čistá a jasná: ak je to protiruské, je to naše. Najviac viditeľné je to na démonizujúcej protiputinovskej a protiruskej propagande, ktorá je podľa mňa horšia ako ktorákoľvek z čias studenej vojny.
Po štvrté, západ uskutočnil niekoľko znepokojivých vojenských akcií, ako inštalácia prvkov protiraketovej obrany vo východnej Európe, rozmiestnenie rôznych typov jednotiek rýchlej reakcie vrátane obrnenej techniky, atď. NATO má teraz predsunuté riadiace centrá, ktoré môžu podporiť nasadenie jednotiek rýchlej reakcie.
Takže čo to všetko dokopy dáva?
Nič extra, aspoň zatiaľ. Áno, priblíženie NATO k ruským hraniciam je provokatívne, ale iba z politického hľadiska. Z čisto vojenského, okrem toho, že je to zlý nápad (viď. klišé č. 6), je počet jednotiek mizivý. Inštalovaný protiraketový systém môže momentálne zachytiť iba zopár rakiet (10-20 podľa rôznych odhadov). Konvenčné jednotky majú veľkosť práporu (okolo 600 vojakov plus podpora). Takže o skutočnom vojenskom ohrození nemôže byť reči.
Prečo sú teda Rusi podráždení?
Pretože tieto US/NATO ťahy sú potenciálne iba prvými krokmi v rámci ďalšieho snaženia, ktoré časom môže vyústiť do reálneho vojenského ohrozenia územia Ruska.
Navyše rétorika znejúca zo západu nie je iba militaristická a rusofóbna, ale priam mesiášska. Naposledy, keď mal západ vztýčenú svoju 1000-ročnú fakľu mesiášskeho syndrómu, stálo to Rusko 20 až 30 miliónov životov. Takže Rusom nemôžeme mať za zlé, ak sledujú s veľkou pozornosťou, čo o nich hlása AngloZionistická propagandu zo západu.
Rusov najviac desí rekolonizácia západnej Európy. Tu-tam sú časy, keď budúcnosť Európy formovali ľudia ako Charles de Gaulle, Helmut Schmidt alebo François Mitterrand. Aj napriek ich všetkým chybám to boli skutoční patrioti a nie iba administrátori US kolónií. Strata západnej Európy je pre Rusko ďaleko viac znepokojujúca ako fakt, že sa východ Európy dostal pod správu US. Dôvod?
Pozrite sa na to z ruskej perspektívy:
Rusi vidia, že sila US je na zostupe a dolár skôr či neskôr stratí štatút hlavnej rezervnej a obchodnej meny (tento proces už beží). Jednoducho povedané – pokiaľ US nenájde spôsob ako dramaticky zmeniť medzinárodné dianie, AngloZionistické Impérium skolabuje. Rusi sú presvedčení, že Američania sa snažia využiť momentálne trenice na vzkriesenie studenej vojny verzia 2, alebo prinajhoršom, na rozpútanie horúceho konfliktu na európskej pôde.
Takže je tu upadajúce impérium s akútnou potrebou veľkého konfliktu, bezzubá západná Európa neschopná postaviť sa za vlastné záujmy, servilná východná Európa koledujúca si o premenu svojho územia na bojisko medzi východom a západom a mesiášska, čoraz rusofóbnejšia rétorika na pozadí zvyšujúcej sa vojenskej prítomnosti pri Ruských hraniciach. Pýta sa ešte niekto, prečo to Rusi berú vážne, aj keď zatiaľ je pre nich vojenská hrozba prakticky nulová?
Pozrime sa na ruskú reakciu na ťahy Impéria
V prvom rade, Rusi chcú aby Američania neprepadli ilúzii, že plnohodnotná vojna v Európe bude prebiehať ako 2. svetová vojna, v ktorej US na vlastnom území utrpeli od nepriateľa iba symbolické straty. Keďže horúci konflikt v Európe by priamo ohrozil ruské územie a národ, Rusi pripravujú kroky aby, ak na to príde, US zaplatili bolestivú cenu za každý útok.
Po druhé, Rusi evidentne predpokladajú, že v dohľadnej dobe sa naplní ohrozenie ich územia konvenčnými zbraňami. Takže pripravujú kroky na neutralizáciu tohto ohrozenia.
Po tretie, keďže USA sa rozhodli inštalovať protiraketové štíty nielen v Európe, ale aj na ďalekom východe, Rusi pripravujú opatrenia na obídenie týchto systémov.
Ruský program je komplexný a dotýka sa každej zložky ozbrojených síl, ale sú štyri príklady, ktoré podľa mňa najlepšie ilustrujú ruské odhodlanie nedopustiť ďalší 22. Jún 1941:
Je to k neuvereniu, ale faktom je, že medzi rokmi 1991 až 2016 nemalo Rusko ani jedinú poriadnu jednotku (vo veľkosti divízie a viac) vo svojom západnom vojenskom okruhu. Armádou sa nazývalo zopár brigád, regimentov a práporov. Jednoducho povedané – keďže Rusko nepociťovalo žiadne konvenčné ohrozenie zo západu, nebola tam nasadená rozsiahla vojenská sila. Čo mimochodom dobre dokumentuje takzvané plány na inváziu Ukrajiny, Poľska a Pobaltia – je to bohapustý výmysel. Ale situácia sa teraz dramaticky mení.
Rusko oficiálne ohlásilo vznik Prvej Gardovej Tankovej Armády (formácie so symbolickou a prestížnou minulosťou). Táto Gardová Tanková Armáda bude zložená zo 4. „Kantemirov“ Gardovej Tankovej Divízie, 2. „Taman“ Gardovej Motorizovanej Streleckej Divízie, 6. Tankovej Brigády, 27. Gardovej Motorovej Streleckej Brigády Sevastopoľ a iných podporných jednotiek. Armáda je momentálne vyzbrojená tankami T-72B3 a T-80, ale tieto budú nahradené revolučnými tankami T-14 Armata, pričom bojové vozidlá pechoty budú nahradené novými APC Bumerang, resp. IFV Kurganets. Zo vzduchu ich budú podporovať helikoptéry Mi-28 a Ka-52. Bude to veľká jednotka, typu potrebného na prerazenie útočiacich síl (mimochodom, 1.GTA sa zúčastnila bojov pri Kurskom oblúku). Som si istý, že po prezbrojení bude 1.GTA najsilnejšou vojenskou formáciou medzi Atlantikom a Uralom, hlavne z kvalitatívneho hľadiska. Ak momentálne napätie pretrvá alebo sa dokonca zvýši, Rusko môže ešte vylepšiť mobilitu 1.GTA a vznikne tak jednotka špecializovaná na vniknutie hlboko do tylu nepriateľa, niečo na typ „šokovej armády“ 21. storočia.
Nový operačno-taktický raketový komplex Iskander-M je impozantná zbraň podľa všetkých kritérií. Aj keď sa technicky jedná iba o raketu krátkeho doletu (pod 1000 km, podľa oficiálne zverejnených údajov je dolet 500 km), komplex je schopný odpáliť aj krídlatú raketu R-500 so stredným doletom (jej dosah je 2000 km). Je extrémne presná, prenikne každou protiraketovou obranou, letí nadzvukovou rýchlosťou a je zo zemi prakticky nedetekovateľná. Více detailů zde. Táto raketa bude mať za úlohu zničiť všetky predsunuté jednotky vo východnej Európe alebo v prípade nutnosti vyčistiť cestu pre postup 1.GTA.
1.GTA ani Iskander-M nie sú pre územie US ohrozením, takže Rusko potrebuje inú zbraň, ktorá vzbudí v Pentagone a Bielom dome patričný strach, podobne ako to v časoch studenej vojny robila raketa RS-36 (v kóde NATO: SS-18 Satan). SS-18, najväčšia medzikontinentálna balistická raketa (ICBM) v dejinách, je aj dnes patrične odstrašujúca, ale RS-28 Sarmat (v kóde NATO: SS-X-30) to všetko posúva do inej dimenzie.
Sarmat je v každom ohľade mimoriadna. Je schopná niesť 10 až 15 MIRVed (viacnásobné nezávislé manévrujúce bojové hlavice) ktoré sa navyše pohybujú pod-orbitálnou trajektóriou a sú schopné manévrovať aj vo vysokých rýchlostiach. Jadrový nosič tak nemusí letieť očakávanou trajektóriou ponad Severný pól, ale môže byť odpálený z hocijakého miesta na hociktorý cieľ a priletieť hocijakou trajektóriou. Vďaka týmto možnostiam je RS-28 Sarmat so svojimi hlavicami nezostreliteľná.
Silá nosičov Sarmat budú chránené unikátnymi aktívnymi opatrenia, medzi inými stovkou kanónov schopných vytvoriť „železný oblak“ zložený zo 40-tisícov 30mm projektilov až do výšky 6 km. Tiež sa počíta s nasadením nového protivzdušného komplexu S-500. Vďaka automatizovanému štartovaciemu systému bude raketa schopná štartu pod 60 sekúnd. Kombináciou týchto opatrení bude Sarmat nezraniteľný vo všetkých svojich fázach, pred štartom, počas letu aj pri finálnom dopade hlavíc.
Je zaujímavé porovnanie, že pokiaľ US hlasite oznamovali budovanie systému globálneho úderu, Rusko tiež začalo realizovať svoju vlastnú verziu tohto konceptu.
Spomínate si ešte na minuloročný precízne aranžovaný „únik“, v ktorom Rusko v hlavných správach „omylom“ ukázalo supertajné strategické torpédo? Ten (ne)slávny obrázok je tu.
Je na ňom znázornený „autonómny podmorský nosič“ s pokročilými navigačnými schopnosťami, ktorý ale môže byť diaľkovo navádzaný zo špecializovaného riadiaceho modulu. Tento nosič sa môže ponoriť až do hĺbky 1000 m, dosiahnuť rýchlosť až 185 km/h a môže prekonať až 10 000 km. Vypúšťa sa zo špeciálne upravených ponoriek.
Status-6 sa môže použiť proti skupinám lietadlových lodí, námorným základniam US (hlavne ponorkovým) a vo svojej najdesivejšej variante, na detonáciu vysoko rádioaktívnej kobaltovej bomby schopnej zamoriť obrovské územie. Status-6 je novou verziou torpéda T-15. S dĺžkou 24 m, šírkou 1,5 m a hmotnosťou 40 ton bude schopný niesť 100 megatonovú hlavicu, ktorá by bola dvakrát silnejšia ako Cár-bomba, najsilnejšia detonovaná bomba v histórii. Pre porovnanie, Hirošima mala iba 15 kiloton.
Keďže v USA je väčšina miest a priemyselných stredísk pozdĺž pobrežia, sú extrémne zraniteľné voči útoku týchto torpéd (či už Sacharovova Tsunami-bomba alebo Status-6). Podobne ako v prípade rakiet Iskander-M a Sarmat, hĺbka ponoru a jeho rýchlosť robí Status-6 prakticky nezastaviteľným.
Na vyššie opísaných skutočnostiach nie je nič nové a velitelia ozbrojených zložiek US to dobre vedia. Všetky antibalistické systémy boli v skutočnosti jeden veľký finančný podvod, od Reaganových „Hviezdnych vojen“ až po Obamov „protiiránsky raketový štít“. V prvom rade, tieto systémy sú bezmocné voči lokálnemu zahlteniu: ak x anti-rakiet na úseku dlhom y chráni voči x balistickým raketám, stačí ak sa naraz zahltí jedna časť úseku y veľkým počtom klamlivých a skutočných cieľov vystrelených naraz. Rusko môže využiť aj iné možnosti, napríklad umiestnenie jadrovej ponorky v Bajkalskom jazere by ju spravilo nezraniteľnou. V Rusku sa už o tom uvažuje. Ďalšia možnosť je znovuzavedenie Sovietskych jadrových vlakov. Veľa šťastia pri ich hľadaní v obrovskej železničnej sieti po celom Rusku. V skutočnosti majú Rusi mnoho lacných a efektívnych alternatív. Chcete vedieť ešte jednu?
Nech sa páči.
Spomeňte si na krídlatú raketu Kalibr nedávno použitú v Sýrii. Vedeli ste, že tieto rakety môžu byť vystrelené z klasických komerčných kontajnerov aké bežne vidieť na transportných lodiach, vlakoch alebo kamiónoch? Pozrite na video v ktorom je to znázornené.
Pre pripomenutie, Kalibr má dolet 50 až 4000 km a môže niesť jadrovú hlavicu. Aké ťažké by bolo umiestniť zopár takých kontajnerov na civilných kontajnerových lodiach pri pobreží US? Alebo ich uskladniť niekde na Kube alebo vo Venezuele? Tento systém je tak maskovateľný, že ak by bol umiestnený pri pobreží Austrálie aby zničil základňu NSA v Alice Springs, nikto by si nič nevšimol.
Predstava, že US môžu vyvolať vojnu s Ruskom (alebo Číne) a neutrpieť žiadne škody na vlastnom území, je úplne absurdná. Keď dnes počúvam vyhlásenia politikov a generálov, mám ale pocit že na tento fakt zabúdajú. Aj keď momentálne ohrozenia voči Rusku sú v podstate „nedopečené“ – jeden prápor tu, druhý tam, raketa sem, raketa tam – vyzerá to akoby si vládcovia Impéria neuvedomovali, že neustále dráždiť medveďa keď mám iba vreckový nožík je zlý nápad. Reakcie západných politikov mi pripomínajú lupičov, ktorí idú vykradnúť benzínku s imitáciou zbrane a potom sú prekvapení keď na nich začne majiteľ alebo polícia strieľať. Takáto zločinecká kariéra obvykle končí pre jej protagonistov samovražedným spôsobom z rúk polície.
Niekedy ju nutné povedať veci priamo: politici západu by nemali prepadnúť svojej imperiálnej nadutosti. Jediné, čo ich hrozby zatiaľ dokázali, je že Rusi odpovedali (zbytočnými) verbálnymi protestmi a plnohodnotným programom prípravy na tretiu svetovú vojnu.
Ako som už mnohokrát písal, Rusko sa bojí vojen a snaží sa im zabrániť. Ale zároveň je na vojny pripravené. Túto ruskú vlastnosť západ počas minulých 1000 rokov nespočetne krát nepochopil. Neustále napádal Rusko, aby sa potom dostal do situácie, akú si nevedel predstaviť ani v najhoršom sne. Preto sa v Rusku hovorí „Rusko vojny nezačína, Rusko ich ukončuje“.
Medzi západom a Ruskom je priepastný rozdiel medzi vnímaním vojny. V západnom ponímaní je vojna pokračovanie politiky iným spôsobom, pre Rusko je to neľútostný boj o prežitie. Stačí sa pozrieť na západných generálov. S nablýskanými uniformami a uhladenými maniermi sa podobajú viac na korporátnych manažérov, ako napríklad na mafiánskych bossov. Porovnajte to s ruskými generálmi (pozrite si napríklad záznam oslavy ukončenia druhej svetovej vojny v Moskve). Všetci vyzerajú surovo, pretože sú to v prvom rade bezohľadní a vypočítaví zabijaci. Nie v negatívnom zmysle – často sa jedná o čestných a dôstojných mužov, ale ako každému správnemu veliteľovi, im ide o hlavne o svoju krajinu a ľudí. A ich doménou nie je pokračovanie politiky, ale prežitie. Za každú cenu.
Armáda, alebo národ, sa nemôže posudzovať podľa toho, ako vyzerá pri triumfe alebo pri ofenzíve, keď prenasleduje porazeného protivníka. Všetky armády vyzerajú dobre keď víťazia. Posudzovať armádu alebo národ treba v ich najhorších chvíľach, v najtemnejšej hodine, keď je situácia viac ako katastrofálna. Ako napríklad v r. 1995 keď Jeľcinov režim rozkázal nepripravenej, demoralizovanej, vyhladovanej, nezorganizovanej, nevytrénovanej armáde (skôr zopár narýchlo zvolaným jednotkám) aby obsadili Groznyj. Bolo to peklo na zemi. Tu sú zábery generála Leva Rohklina v narýchlo zriadenom veliteľskom stanovišti v pivnici budovy v Groznom. Je unavený, špinavý a v ohrození života rovnako ako jeho muži. Len sa pozrite na jeho tvár a tváre vojakov naokolo. Tak vyzerá ruská armáda keď je v predsieni pekla, zradená zapredancami v Kremli a opustená väčšinou ruského ľudu (ktorý, ako musím pripomenúť, v tých časoch iba sníval o McDonalde a Michaelovi Jacksonovi). Viete si prestaviť napríklad generálov Wesleyho Clarka alebo Davida Petraeusa bojovať ako títo muži?
Pozrite si video, v ktorom generál Shamanov dáva do laty miestneho čečenského politika. Shamanov je dnes veliteľom výsadkových síl, ktorých veľkosť Putin v tichosti zdvojnásobil na 72-tisíc. Ako som už zdôraznil v minulosti, je to veľmi veľavravné v porovnaní s mizivým nárastom európskych síl NATO.
Mojím cieľom nie je glorifikovať jadrový konflikt alebo úroveň ruských ozbrojených síl. Cieľom tohto článku a iných predtým je vyjadriť znepokojenie nad tým, čo sa deje naokolo. Západní lídri prepadli svojej imperiálnej nadutosti. Krajiny, ktoré sa predtým považovali za škvrny na glóbuse, sa cítia silné aby neustále provokovali jadrovú veľmoc. Američanom sa klame, že ich pred vojnou ochráni zázračná hi-tech a medzitým Rusko vo veľkom zbrojí na WW III, pretože prišlo na to, že jediný spôsob ako zabrániť vojne je AngloZionistom jasne predviesť, že ju neprežijú ani v prípade že nažive neostane žiaden Rus.
Dobre sa pamätám sa studenú vojnu. Bol som jej súčasťou. A tiež si pamätám, ako si väčšina z nás na oboch stranách uvedomovala, že vojna medzi Ruskom a západom sa nesmie dopustiť. Dnes som zdesený, keď čítam články vysokých predstaviteľov, ktoré vážne pripúšťajú túto možnosť. Prečítajte si článok „Ako by vyzerala vojna medzi EU a Ruskom“. Autor píše napríklad toto:
Tento text ma skutočne desí. Nie kvôli stupidite a rasistickým narážkam, ale vďaka faktu, že v mainstreamových médiách sa voči nemu nikto nevyhraňuje. Nejedná sa iba o ojedinelý prípad, vyšlo veľa podobných článkov (tu, tu, tu). Autori týchto „analýz“ si samozrejme zarábajú na živobytie presne týmto maniakálnym roztlieskavaním západným vojskám, ale presne takéto myslenie dostalo Napoleona a Hitlera do problémov a skončilo to ruskou armádou v Paríži a Berlíne. Porovnajte tento šovinistický nezmysel s tým, čo danej téme povedal ozajstný veliteľ, maršal Mongomery:
Takže komu veríte? Profesionálnym roztlieskavačom alebo profesionálnym vojakom? Naozaj si myslíte že Obama (alebo Hillary), Merkelová alebo Hollande si budú viesť lepšie ako Napoleon alebo Hitler?
Ak je AngoZionistické „tvrdé jadro“ poblúznené natoľko, aby vyvolalo vojnu s Ruskom, či už v Európe alebo inde, narcistický a hedonistický západ opitý svojou propagandou a velikášstvom zakúsi vojnu a násilie, aké si nevie prestaviť. Bolo by fajn, ak by to zasiahlo iba tých zodpovedných za túto bezohľadnú a samovražednú politiku. Problémom je že milióny nás, bežných ľudí, bude trpieť a zomrie následkom svojho zlyhania pri zabránení tohto výsledku. Dúfam a modlím sa, že moje opakované varovania aspoň trochu prispejú k rastúcemu uvedomeniu, že toto bláznovstvo sa musí zastaviť a do politiky sa vráti rozum.
How Russia is preparing for WWIII vyšel 26. května 2016 na thesaker.is. Překlad – čtenář, který si nepřeje sdělit své jméno. Děkuji.
Nedávno som napísal článok (český preklad vyšiel na Protiproudu – pp), v ktorom som sa snažil vyvrátiť niektoré rozšírené mýty o modernom vedení vojny. Podľa mnohých komentárov pod článkom ale musím konštatovať, že sa týmto bájkam stále darí a čitateľov sa mi nepodarilo presvedčiť o opaku. Dnes sa teda pozrieme na to, čo chystá Rusko ako odpoveď na rastúcu hrozbu zo západu. Ale najprv musíme pochopiť súvislosti, v rámci ktorých musí Rusko postupovať. Začnime analýzou AngloZionistickej politiky voči Rusku.
Západné akcie:
Ako prvé na zozname je dobytie východoeurópskych štátov alianciou NATO. Slovo dobytie je v tomto prípade presné, podľa pravidiel vedenia vojny v 21. storočí, ktorú definujem ako „80% informačnú, 15% ekonomickú a 5% vojenskú“. Áno, ľudia vo východnej Európe priam snili o začlenení do štruktúr US/NATO/EU, ale záleží na tom čo chceli? Každý, kto čítal Sun Tzua rozpozná, že túžba byť včlenený medzi AngloZionistických „Borgov“ je výsledkom zničenia vlastnej identity a hlboko zakoreneného komplexu menejcennosti. Na dosiahnutie takej kapitulácie ani netreba vojenské prostriedky. Nakoniec vlastne ani nezáleží, o čo sa obyvatelia pôvodne pokúšali, aj tak skončili ako subjekt Impéria a ich krajiny ako viac-menej nepodstatné kolónie. Ako to už býva, lokálne psíky–elity sa naivne hrdia tým, že ich noví páni akceptujú ako rovnocenných (viď. Porošenko, Tusk alebo Grybauskaite). To im dáva pocit, že môžu štekať na Rusko spoza bezpečného plota NATO. Nech im to vydrží.
Druhá je úplná kolonizácia západnej Európy Impériom. Zatiaľ čo sa NATO roztiahlo na východ, USA získali oveľa väčšiu kontrolu nad západom, ktorý je teraz riadený v prospech Impéria čímsi, čo bývalý starosta Londýna nazval „protoplazmatické bezstavcové želatíny“, zameniteľnými byrokratmi typu Hollande či Merkelová.
Po tretie, Impérium na celej čiare podporuje polodémonické bytosti od Ibn al-Chattába až po Savčenkovú. Politika západu je čistá a jasná: ak je to protiruské, je to naše. Najviac viditeľné je to na démonizujúcej protiputinovskej a protiruskej propagande, ktorá je podľa mňa horšia ako ktorákoľvek z čias studenej vojny.
Po štvrté, západ uskutočnil niekoľko znepokojivých vojenských akcií, ako inštalácia prvkov protiraketovej obrany vo východnej Európe, rozmiestnenie rôznych typov jednotiek rýchlej reakcie vrátane obrnenej techniky, atď. NATO má teraz predsunuté riadiace centrá, ktoré môžu podporiť nasadenie jednotiek rýchlej reakcie.
Takže čo to všetko dokopy dáva?
Nič extra, aspoň zatiaľ. Áno, priblíženie NATO k ruským hraniciam je provokatívne, ale iba z politického hľadiska. Z čisto vojenského, okrem toho, že je to zlý nápad (viď. klišé č. 6), je počet jednotiek mizivý. Inštalovaný protiraketový systém môže momentálne zachytiť iba zopár rakiet (10-20 podľa rôznych odhadov). Konvenčné jednotky majú veľkosť práporu (okolo 600 vojakov plus podpora). Takže o skutočnom vojenskom ohrození nemôže byť reči.
Prečo sú teda Rusi podráždení?
Pretože tieto US/NATO ťahy sú potenciálne iba prvými krokmi v rámci ďalšieho snaženia, ktoré časom môže vyústiť do reálneho vojenského ohrozenia územia Ruska.
Navyše rétorika znejúca zo západu nie je iba militaristická a rusofóbna, ale priam mesiášska. Naposledy, keď mal západ vztýčenú svoju 1000-ročnú fakľu mesiášskeho syndrómu, stálo to Rusko 20 až 30 miliónov životov. Takže Rusom nemôžeme mať za zlé, ak sledujú s veľkou pozornosťou, čo o nich hlása AngloZionistická propagandu zo západu.
Rusov najviac desí rekolonizácia západnej Európy. Tu-tam sú časy, keď budúcnosť Európy formovali ľudia ako Charles de Gaulle, Helmut Schmidt alebo François Mitterrand. Aj napriek ich všetkým chybám to boli skutoční patrioti a nie iba administrátori US kolónií. Strata západnej Európy je pre Rusko ďaleko viac znepokojujúca ako fakt, že sa východ Európy dostal pod správu US. Dôvod?
Pozrite sa na to z ruskej perspektívy:
Rusi vidia, že sila US je na zostupe a dolár skôr či neskôr stratí štatút hlavnej rezervnej a obchodnej meny (tento proces už beží). Jednoducho povedané – pokiaľ US nenájde spôsob ako dramaticky zmeniť medzinárodné dianie, AngloZionistické Impérium skolabuje. Rusi sú presvedčení, že Američania sa snažia využiť momentálne trenice na vzkriesenie studenej vojny verzia 2, alebo prinajhoršom, na rozpútanie horúceho konfliktu na európskej pôde.
Takže je tu upadajúce impérium s akútnou potrebou veľkého konfliktu, bezzubá západná Európa neschopná postaviť sa za vlastné záujmy, servilná východná Európa koledujúca si o premenu svojho územia na bojisko medzi východom a západom a mesiášska, čoraz rusofóbnejšia rétorika na pozadí zvyšujúcej sa vojenskej prítomnosti pri Ruských hraniciach. Pýta sa ešte niekto, prečo to Rusi berú vážne, aj keď zatiaľ je pre nich vojenská hrozba prakticky nulová?
Ruská reakcia
Pozrime sa na ruskú reakciu na ťahy Impéria
V prvom rade, Rusi chcú aby Američania neprepadli ilúzii, že plnohodnotná vojna v Európe bude prebiehať ako 2. svetová vojna, v ktorej US na vlastnom území utrpeli od nepriateľa iba symbolické straty. Keďže horúci konflikt v Európe by priamo ohrozil ruské územie a národ, Rusi pripravujú kroky aby, ak na to príde, US zaplatili bolestivú cenu za každý útok.
Po druhé, Rusi evidentne predpokladajú, že v dohľadnej dobe sa naplní ohrozenie ich územia konvenčnými zbraňami. Takže pripravujú kroky na neutralizáciu tohto ohrozenia.
Po tretie, keďže USA sa rozhodli inštalovať protiraketové štíty nielen v Európe, ale aj na ďalekom východe, Rusi pripravujú opatrenia na obídenie týchto systémov.
Ruský program je komplexný a dotýka sa každej zložky ozbrojených síl, ale sú štyri príklady, ktoré podľa mňa najlepšie ilustrujú ruské odhodlanie nedopustiť ďalší 22. Jún 1941:
- Znovuzavedenie Prvej Gardovej Tankovej Armády (realizuje sa)
- Nasadenie operačno-taktického raketového systému Iskander-M (hotovo)
- Nasadenie medzikontinentálnej rakety (ICBM) Sarmat (realizuje sa)
- Nasadenie strategického torpéda Status-6 (realizuje sa)
Znovuzavedenie Prvej Gardovej Tankovej Armády
Je to k neuvereniu, ale faktom je, že medzi rokmi 1991 až 2016 nemalo Rusko ani jedinú poriadnu jednotku (vo veľkosti divízie a viac) vo svojom západnom vojenskom okruhu. Armádou sa nazývalo zopár brigád, regimentov a práporov. Jednoducho povedané – keďže Rusko nepociťovalo žiadne konvenčné ohrozenie zo západu, nebola tam nasadená rozsiahla vojenská sila. Čo mimochodom dobre dokumentuje takzvané plány na inváziu Ukrajiny, Poľska a Pobaltia – je to bohapustý výmysel. Ale situácia sa teraz dramaticky mení.
Rusko oficiálne ohlásilo vznik Prvej Gardovej Tankovej Armády (formácie so symbolickou a prestížnou minulosťou). Táto Gardová Tanková Armáda bude zložená zo 4. „Kantemirov“ Gardovej Tankovej Divízie, 2. „Taman“ Gardovej Motorizovanej Streleckej Divízie, 6. Tankovej Brigády, 27. Gardovej Motorovej Streleckej Brigády Sevastopoľ a iných podporných jednotiek. Armáda je momentálne vyzbrojená tankami T-72B3 a T-80, ale tieto budú nahradené revolučnými tankami T-14 Armata, pričom bojové vozidlá pechoty budú nahradené novými APC Bumerang, resp. IFV Kurganets. Zo vzduchu ich budú podporovať helikoptéry Mi-28 a Ka-52. Bude to veľká jednotka, typu potrebného na prerazenie útočiacich síl (mimochodom, 1.GTA sa zúčastnila bojov pri Kurskom oblúku). Som si istý, že po prezbrojení bude 1.GTA najsilnejšou vojenskou formáciou medzi Atlantikom a Uralom, hlavne z kvalitatívneho hľadiska. Ak momentálne napätie pretrvá alebo sa dokonca zvýši, Rusko môže ešte vylepšiť mobilitu 1.GTA a vznikne tak jednotka špecializovaná na vniknutie hlboko do tylu nepriateľa, niečo na typ „šokovej armády“ 21. storočia.
Nasadenie operačno-taktického raketového systému Iskander-M
Nový operačno-taktický raketový komplex Iskander-M je impozantná zbraň podľa všetkých kritérií. Aj keď sa technicky jedná iba o raketu krátkeho doletu (pod 1000 km, podľa oficiálne zverejnených údajov je dolet 500 km), komplex je schopný odpáliť aj krídlatú raketu R-500 so stredným doletom (jej dosah je 2000 km). Je extrémne presná, prenikne každou protiraketovou obranou, letí nadzvukovou rýchlosťou a je zo zemi prakticky nedetekovateľná. Více detailů zde. Táto raketa bude mať za úlohu zničiť všetky predsunuté jednotky vo východnej Európe alebo v prípade nutnosti vyčistiť cestu pre postup 1.GTA.
Nasadenie medzikontinentálnej rakety (ICBM) Sarmat
1.GTA ani Iskander-M nie sú pre územie US ohrozením, takže Rusko potrebuje inú zbraň, ktorá vzbudí v Pentagone a Bielom dome patričný strach, podobne ako to v časoch studenej vojny robila raketa RS-36 (v kóde NATO: SS-18 Satan). SS-18, najväčšia medzikontinentálna balistická raketa (ICBM) v dejinách, je aj dnes patrične odstrašujúca, ale RS-28 Sarmat (v kóde NATO: SS-X-30) to všetko posúva do inej dimenzie.
Sarmat je v každom ohľade mimoriadna. Je schopná niesť 10 až 15 MIRVed (viacnásobné nezávislé manévrujúce bojové hlavice) ktoré sa navyše pohybujú pod-orbitálnou trajektóriou a sú schopné manévrovať aj vo vysokých rýchlostiach. Jadrový nosič tak nemusí letieť očakávanou trajektóriou ponad Severný pól, ale môže byť odpálený z hocijakého miesta na hociktorý cieľ a priletieť hocijakou trajektóriou. Vďaka týmto možnostiam je RS-28 Sarmat so svojimi hlavicami nezostreliteľná.
Je zaujímavé porovnanie, že pokiaľ US hlasite oznamovali budovanie systému globálneho úderu, Rusko tiež začalo realizovať svoju vlastnú verziu tohto konceptu.
Nasadenie strategického torpéda Status-6
Spomínate si ešte na minuloročný precízne aranžovaný „únik“, v ktorom Rusko v hlavných správach „omylom“ ukázalo supertajné strategické torpédo? Ten (ne)slávny obrázok je tu.
Klikněte pro zvětšení |
Je na ňom znázornený „autonómny podmorský nosič“ s pokročilými navigačnými schopnosťami, ktorý ale môže byť diaľkovo navádzaný zo špecializovaného riadiaceho modulu. Tento nosič sa môže ponoriť až do hĺbky 1000 m, dosiahnuť rýchlosť až 185 km/h a môže prekonať až 10 000 km. Vypúšťa sa zo špeciálne upravených ponoriek.
Status-6 sa môže použiť proti skupinám lietadlových lodí, námorným základniam US (hlavne ponorkovým) a vo svojej najdesivejšej variante, na detonáciu vysoko rádioaktívnej kobaltovej bomby schopnej zamoriť obrovské územie. Status-6 je novou verziou torpéda T-15. S dĺžkou 24 m, šírkou 1,5 m a hmotnosťou 40 ton bude schopný niesť 100 megatonovú hlavicu, ktorá by bola dvakrát silnejšia ako Cár-bomba, najsilnejšia detonovaná bomba v histórii. Pre porovnanie, Hirošima mala iba 15 kiloton.
Keďže v USA je väčšina miest a priemyselných stredísk pozdĺž pobrežia, sú extrémne zraniteľné voči útoku týchto torpéd (či už Sacharovova Tsunami-bomba alebo Status-6). Podobne ako v prípade rakiet Iskander-M a Sarmat, hĺbka ponoru a jeho rýchlosť robí Status-6 prakticky nezastaviteľným.
Vyhodnotenie:
Na vyššie opísaných skutočnostiach nie je nič nové a velitelia ozbrojených zložiek US to dobre vedia. Všetky antibalistické systémy boli v skutočnosti jeden veľký finančný podvod, od Reaganových „Hviezdnych vojen“ až po Obamov „protiiránsky raketový štít“. V prvom rade, tieto systémy sú bezmocné voči lokálnemu zahlteniu: ak x anti-rakiet na úseku dlhom y chráni voči x balistickým raketám, stačí ak sa naraz zahltí jedna časť úseku y veľkým počtom klamlivých a skutočných cieľov vystrelených naraz. Rusko môže využiť aj iné možnosti, napríklad umiestnenie jadrovej ponorky v Bajkalskom jazere by ju spravilo nezraniteľnou. V Rusku sa už o tom uvažuje. Ďalšia možnosť je znovuzavedenie Sovietskych jadrových vlakov. Veľa šťastia pri ich hľadaní v obrovskej železničnej sieti po celom Rusku. V skutočnosti majú Rusi mnoho lacných a efektívnych alternatív. Chcete vedieť ešte jednu?
Nech sa páči.
Spomeňte si na krídlatú raketu Kalibr nedávno použitú v Sýrii. Vedeli ste, že tieto rakety môžu byť vystrelené z klasických komerčných kontajnerov aké bežne vidieť na transportných lodiach, vlakoch alebo kamiónoch? Pozrite na video v ktorom je to znázornené.
Pre pripomenutie, Kalibr má dolet 50 až 4000 km a môže niesť jadrovú hlavicu. Aké ťažké by bolo umiestniť zopár takých kontajnerov na civilných kontajnerových lodiach pri pobreží US? Alebo ich uskladniť niekde na Kube alebo vo Venezuele? Tento systém je tak maskovateľný, že ak by bol umiestnený pri pobreží Austrálie aby zničil základňu NSA v Alice Springs, nikto by si nič nevšimol.
Predstava, že US môžu vyvolať vojnu s Ruskom (alebo Číne) a neutrpieť žiadne škody na vlastnom území, je úplne absurdná. Keď dnes počúvam vyhlásenia politikov a generálov, mám ale pocit že na tento fakt zabúdajú. Aj keď momentálne ohrozenia voči Rusku sú v podstate „nedopečené“ – jeden prápor tu, druhý tam, raketa sem, raketa tam – vyzerá to akoby si vládcovia Impéria neuvedomovali, že neustále dráždiť medveďa keď mám iba vreckový nožík je zlý nápad. Reakcie západných politikov mi pripomínajú lupičov, ktorí idú vykradnúť benzínku s imitáciou zbrane a potom sú prekvapení keď na nich začne majiteľ alebo polícia strieľať. Takáto zločinecká kariéra obvykle končí pre jej protagonistov samovražedným spôsobom z rúk polície.
Niekedy ju nutné povedať veci priamo: politici západu by nemali prepadnúť svojej imperiálnej nadutosti. Jediné, čo ich hrozby zatiaľ dokázali, je že Rusi odpovedali (zbytočnými) verbálnymi protestmi a plnohodnotným programom prípravy na tretiu svetovú vojnu.
Ako som už mnohokrát písal, Rusko sa bojí vojen a snaží sa im zabrániť. Ale zároveň je na vojny pripravené. Túto ruskú vlastnosť západ počas minulých 1000 rokov nespočetne krát nepochopil. Neustále napádal Rusko, aby sa potom dostal do situácie, akú si nevedel predstaviť ani v najhoršom sne. Preto sa v Rusku hovorí „Rusko vojny nezačína, Rusko ich ukončuje“.
Medzi západom a Ruskom je priepastný rozdiel medzi vnímaním vojny. V západnom ponímaní je vojna pokračovanie politiky iným spôsobom, pre Rusko je to neľútostný boj o prežitie. Stačí sa pozrieť na západných generálov. S nablýskanými uniformami a uhladenými maniermi sa podobajú viac na korporátnych manažérov, ako napríklad na mafiánskych bossov. Porovnajte to s ruskými generálmi (pozrite si napríklad záznam oslavy ukončenia druhej svetovej vojny v Moskve). Všetci vyzerajú surovo, pretože sú to v prvom rade bezohľadní a vypočítaví zabijaci. Nie v negatívnom zmysle – často sa jedná o čestných a dôstojných mužov, ale ako každému správnemu veliteľovi, im ide o hlavne o svoju krajinu a ľudí. A ich doménou nie je pokračovanie politiky, ale prežitie. Za každú cenu.
Armáda, alebo národ, sa nemôže posudzovať podľa toho, ako vyzerá pri triumfe alebo pri ofenzíve, keď prenasleduje porazeného protivníka. Všetky armády vyzerajú dobre keď víťazia. Posudzovať armádu alebo národ treba v ich najhorších chvíľach, v najtemnejšej hodine, keď je situácia viac ako katastrofálna. Ako napríklad v r. 1995 keď Jeľcinov režim rozkázal nepripravenej, demoralizovanej, vyhladovanej, nezorganizovanej, nevytrénovanej armáde (skôr zopár narýchlo zvolaným jednotkám) aby obsadili Groznyj. Bolo to peklo na zemi. Tu sú zábery generála Leva Rohklina v narýchlo zriadenom veliteľskom stanovišti v pivnici budovy v Groznom. Je unavený, špinavý a v ohrození života rovnako ako jeho muži. Len sa pozrite na jeho tvár a tváre vojakov naokolo. Tak vyzerá ruská armáda keď je v predsieni pekla, zradená zapredancami v Kremli a opustená väčšinou ruského ľudu (ktorý, ako musím pripomenúť, v tých časoch iba sníval o McDonalde a Michaelovi Jacksonovi). Viete si prestaviť napríklad generálov Wesleyho Clarka alebo Davida Petraeusa bojovať ako títo muži?
Pozrite si video, v ktorom generál Shamanov dáva do laty miestneho čečenského politika. Shamanov je dnes veliteľom výsadkových síl, ktorých veľkosť Putin v tichosti zdvojnásobil na 72-tisíc. Ako som už zdôraznil v minulosti, je to veľmi veľavravné v porovnaní s mizivým nárastom európskych síl NATO.
Mojím cieľom nie je glorifikovať jadrový konflikt alebo úroveň ruských ozbrojených síl. Cieľom tohto článku a iných predtým je vyjadriť znepokojenie nad tým, čo sa deje naokolo. Západní lídri prepadli svojej imperiálnej nadutosti. Krajiny, ktoré sa predtým považovali za škvrny na glóbuse, sa cítia silné aby neustále provokovali jadrovú veľmoc. Američanom sa klame, že ich pred vojnou ochráni zázračná hi-tech a medzitým Rusko vo veľkom zbrojí na WW III, pretože prišlo na to, že jediný spôsob ako zabrániť vojne je AngloZionistom jasne predviesť, že ju neprežijú ani v prípade že nažive neostane žiaden Rus.
Dobre sa pamätám sa studenú vojnu. Bol som jej súčasťou. A tiež si pamätám, ako si väčšina z nás na oboch stranách uvedomovala, že vojna medzi Ruskom a západom sa nesmie dopustiť. Dnes som zdesený, keď čítam články vysokých predstaviteľov, ktoré vážne pripúšťajú túto možnosť. Prečítajte si článok „Ako by vyzerala vojna medzi EU a Ruskom“. Autor píše napríklad toto:
„V poetickom žargóne, Ruské vojsko vyzerá skôr ako veľká skupina pirátov než štandardná armáda. Pri kormidle sú jedinci s najväčšími šabľami a nevymáchanou hubou, skorbutom trpiaci surovci ktorí sa spoliehajú na podporu svojich druhov aby okolo nich prešiel bez povšimnutia nepopulárny dôstojník. Alebo presnejšie, pripomínajú kozácke hordy vedené kmeňovým náčelníkom. Aj keď príležitostne môžu byť statočné, v boji proti modernému a efektívnemu vojenskému zoskupeniu sú bez šance. Vzhľadom na to je nepravdepodobné, až nemožné, viesť úspešné vojenské operácie na vyššom rozsahu ako úrovni čaty, hlavne proti disciplinovaným armádam ako americká, britská, nemecká alebo francúzska.“
Pro naše ZOO (starý vlhký sen Západu) |
Tento text ma skutočne desí. Nie kvôli stupidite a rasistickým narážkam, ale vďaka faktu, že v mainstreamových médiách sa voči nemu nikto nevyhraňuje. Nejedná sa iba o ojedinelý prípad, vyšlo veľa podobných článkov (tu, tu, tu). Autori týchto „analýz“ si samozrejme zarábajú na živobytie presne týmto maniakálnym roztlieskavaním západným vojskám, ale presne takéto myslenie dostalo Napoleona a Hitlera do problémov a skončilo to ruskou armádou v Paríži a Berlíne. Porovnajte tento šovinistický nezmysel s tým, čo danej téme povedal ozajstný veliteľ, maršal Mongomery:
Ďalšia vojna bude podstatne odlišná od tej predošlej, tým že sa bude bojovať iným spôsobom. V tomto ohľade je nutné definovať isté pravidlá vojny. Pravidlo 1, na strane 1, je „nepochodujte na Moskvu“. Skúšali to mnohí, Napoleon aj Hitler, a nepochodili. To je prvé pravidlo.
Takže komu veríte? Profesionálnym roztlieskavačom alebo profesionálnym vojakom? Naozaj si myslíte že Obama (alebo Hillary), Merkelová alebo Hollande si budú viesť lepšie ako Napoleon alebo Hitler?
Ak je AngoZionistické „tvrdé jadro“ poblúznené natoľko, aby vyvolalo vojnu s Ruskom, či už v Európe alebo inde, narcistický a hedonistický západ opitý svojou propagandou a velikášstvom zakúsi vojnu a násilie, aké si nevie prestaviť. Bolo by fajn, ak by to zasiahlo iba tých zodpovedných za túto bezohľadnú a samovražednú politiku. Problémom je že milióny nás, bežných ľudí, bude trpieť a zomrie následkom svojho zlyhania pri zabránení tohto výsledku. Dúfam a modlím sa, že moje opakované varovania aspoň trochu prispejú k rastúcemu uvedomeniu, že toto bláznovstvo sa musí zastaviť a do politiky sa vráti rozum.
How Russia is preparing for WWIII vyšel 26. května 2016 na thesaker.is. Překlad – čtenář, který si nepřeje sdělit své jméno. Děkuji.