Matejko
4.10. 2016 Nejetotak
Vanessa Beeley, nezávislá novinárka, spisovateľka, fotografka a aktivista za mier, ktorá od roku 2011 strávila väčšinu času na Strednom Východe, podáva správy o udalostiach v Sýrii, ktoré vrhajú viac svetla na lži mainstreamových médií, ktoré skresľujú správy o tom, čo sa skutočne v Sýrii deje. Stretli sme sa s doktorom a riaditeľom Aleppo Medical Association Zahar Buttalom a doktorom Bassem Hayakom, ktorí stoja na čele psychologických a trauma jednotiek, ktoré medzi iným, pracujú aj s civilistami, ktorým sa podarí utiecť z teroristami kontrolovaného východného Aleppa, do západného Aleppa pod správou vlády a to prostredníctvom humanitárnych koridorov, ktoré stanovili ruské a sýrske úrady.
![]() |
| Námestie Saadallah Al-Jabiri po útoku rebelov v roku 2012, Aleppo. |
Viac ako 2.000 civilistov – väčšinou žien a detí, bolo prijatých tesne pred našou návštevu, povedal doktor Hayak. Zaplavili západné Aleppo prostredníctvom humanitárnych koridorov, ktoré boli otvorené 29. júla, deň potom ako sýrsky prezident Bašár Al-Asad vydal dekrét o udelení amnestie pre všetky ozbrojené frakcie vo východnom Aleppe.
Tímy doktora Hayaka stanovili lekárske skupiny na východoch z humanitárnych koridorov pre príjem civilistov pred ich odoslaním do určených domov na lekárske vyšetrenie. Spočiatku boli v prevádzke tri humanitárne koridory, pričom štyri ďalšie majú byť otvorené neskôr.
Povedal tiež, že vo východnej časti Aleppa existujú iba tri hlavné nemocnice: Al-Daqqaq, Al-Zahraa a Omar bin Abdulazi, založené a postavené Veľkým muftim Ahmad Badreddin Hassounom a ďalšími charitami.
To je v rozpore s príbehmi korporátnych médií a humanitárnych neziskoviek, ktoré budia dojem, že existuje najmenej desať nemocníc vo východnom Aleppe bez rozlišovania medzi zariadeniami a službami, ktoré poskytujú a pre koho. Západné médiá z toho vyvodzujú, že terčom sú civilisti a nie členovia Al-Nusrat frontu a ďalších, zahraničím financovaných, teroristických brigád a že všetci títo “civilisti” sú nemilosrdne bombardovaní ruským a sýrskym letectvom.
Všetky tri hlavné nemocnice sú podľa doktora plne obsadené rôznymi ozbrojenými povstalcami vedenými teroristickou organizáciou Al-Nusra, ktorí využívajú vrchné poschodia pre pozície snajperov. Teroristi z rôznych skupín takzvaných “umiernených rebelov” a “opozičných síl” podporovaných zo strany Spojených štátov, členských štátov NATO, ich spojencov v Perzskom zálive a Izraelom, prevzali nad nemocnicami kontrolu a teda aj prednosť pred civilistami. Chirurgické zákroky teraz vykonávajú len tri nemocnice vo východnom Aleppe. Podľa Hayaka, ozbrojení povstalci odmietajú povoliť pracovníkom OSN vstup do týchto zariadení.
Okrem troch hlavných nemocníc, existuje sedem ďalších, menej vybavených, súkromných zdravotných kliník, taktiež pod kontrolou teroristov.
Jednými z hlavných výrobcov propagandy ohľadom útokov na nemocnice vo východnej časti Aleppa sú Lekári bez hraníc, medzinárodná mimovládna organizácia pomoci (MSF). MSF si uplatňuje nárok na nemocnicu al-Quds, ktorá bola údajne zasiahnutá 27. apríla radom striel, podľa protichodných správ Pabla Marca, vedúceho MFS v Sýrii.
V
otvorenom liste adresovanom Lekárom bez hraníc zo 4. mája Rick Sterling, geopolitický analytik a spisovateľ, poukázal na do očí bijúce nezrovnalosti a rad ďalších anomálií v správach MSF.
Doktor Nabil Antaki, gastroenterológ so sídlom v západnom Aleppe, taktiež spochybnil objektivitu správ MSF a príbehov západných médií. Vo vyhlásení pre
Arret sur Info z 1. mája povedal: “Už tri dni tieto médiá obviňujú Assadov režim z bombardovania nemocnice Lekárov bez hraníc vo východnom Aleppe a zabitia posledného pediatra v meste. To dokazuje, že pre tieto médiá sú jedinou prioritou celého mesta oblasati, ktoré ovládajú teroristi. Tri štvrtiny Aleppa pod kontrolou sýrskej vlády, kde sú početní pediatri, nemajú prakticky žiadny význam pre tieto médiá.”
Doktor Hayak z Aleppo Medical Association odhaduje, že 200.000 až 220.000 ľudí žije vo východnej časti Aleppa, vrátane 50.000 príslušníkov ozbrojených rebelov a ich rodín. V tejto oblasti bolo civilné obyvateľstvo vyhnané zo svojich domovov a väčšina žije bez prístrešia či práce, v strachu o svoje životy, ak sa pokúsi o útek alebo protest proti teroristickej okupácii východného Aleppa. Mladí muži sú, a to najmä, buď začlenení do teroristických radov alebo zabití, ak sa pokúsia opustiť (východnú časť) prostredníctvom humanitárnych koridorov.
Doktor Hayak sa taktiež vyjadril na adresu tzv. Bielych prílb, skupiny, ktorá tvrdí, že funguje ako prvá pomoc v rebelmi kontrolovanom východnom Aleppe. Opísal ako nikto z jeho príbuzných či rodinných priateľov vo východnom Aleppe nevie o tejto organizácii, ktorá operuje iba v dŕžavách teroristickej organizácie Al-Nusra v Aleppe, Idlib a ďalších guberniách po celej Sýrii (viac o Bielych helmách v 2. časti článku, pozn. autora).
Doktor tiež uviedol, že
civilisti vo východnej časti Aleppa sú rukojemníkmi teroristickej organizácie Al-Nusra. Ak by sa niekto pokúsil dostať sa do západného Aleppa kontrolovaného vládnym režimom, jeho rodine hrozí poprava. Uviedol prípad jeho sesternice, chirurgičky, ktorá nie je schopná odísť pracovať do západného Aleppa, pretože jej rodina by bol zabitá. Je nútená pokračovať v práci v nemocniciach obsadených Al-Nusra, väčšinou liečbou teroristov.
“Vláda dala príležitosť civilistom, aby sem (do západného Aleppa) prišli, ale rebeli ich nenechali, strieľali na nich. To je neprijateľné. Títo “rebeli” by mali nechať civilistov prísť sem, aby sa zabránilo krviprelievaniu. Sú to naši príbuzní, naši ľudia. Ak sem civilisti prídu, môžeme zachrániť ich deti a ženy. Ak chcú povstalci bojovať, môžu bojovať, ale prečo zapájať civilistov?” povedal pre novinárov obyvateľ západnej časti Aleppa.
19. septembra sa objavili videá civilistov utekajúcich z oblastí kontrolovaných teroristickou organizáciou Al-Nusra, prostredníctvom humanitárnych koridorov. Dokonca aj keď sa ponáhľali do bezpečia, krytí vojakmi Sýrskej arabskej armády, sprevádzali ich výstrely Západom podporovaných “umiernených rebelov” a “opozičných síl.”
Západná propaganda mlčí o teroristických útokoch na západné Aleppo. Doktor Zahar Buttal nás informoval, že od 1. do 14. augusta bolo raketovými útokmi smerovanými na západné Aleppo zabitých 143 civilistov, vrátane 54 detí a 23 žien. Počas nášho stretnutia s Aleppo Medical Association prišla správa, že dve obrnené vozidlá naložené výbušninami vtrhli do rezidenčnej štvrti Zahraa v severnom Aleppe.
Snáď náhodne, Rijádom vyškolený Sheikh Abdallah al-Muhaysini, veliteľ Al-Nusrat frontu, vydal jednu zo svojich pravidelných výziev na samovražedné atentáty len dva dni pred našou návštevou. Tentoraz sa volanie vytratilo niekoľko metrov od starovekých mestských múrov Aleppa.
Výzva bola zrejme prijatá dvoma mužmi, ktorí riadili obrnené vozidlá vybavené s dostatkom výbušnín schopnými zmasakrovať stovky civilistov. Doktor vysvetlil, že nákladné autá mali nepriestrelné čelné sklá a že vodiči neboli schopní vidieť von, takže boli navádzaní na svoj cieľ pokynmi cez rádio.
Avšak, autá úspešne zneškodnili letecké nálety, ktoré ich zničil pred tým, než mohli dokončiť svoje smrtiace misie. Žiadne civilné obete neboli hlásené, ale bol to ďalší útok Západom podporovaných “umiernených rebelov” a “opozičných síl”, ktorý nebol hlásený v západných médiách.
Znechutenie spôsobujú aj sankcie uvalená Spojenými štátmi a Západom na Sýriu.Sýrsko americká rada
zverejnila vo svojom stanovisku neobyčajné tvrdenie, že kvôli tomu, že sýrsku krvnú banku historicky riadi ministerstvo obrany, krv uložená v týchto bankách je prioritne dávaná vojakov a nie civilistom.
Stanovisko efektívne vyzýva Spojené štáty, aby naďalej udržiavali utrpenie sýrskeho ľudu – ľudí, ktorí sú už kolektívne trestaní ochromujúcimi sankciami zo strany USA a EÚ, ktoré ovplyvňujú všetky oblasti života civilistov, vrátane zdravotníctva, poľnohospodárstva a vzdelávania.
Keď sme boli v západnej časti Aleppa, rozhodli sme sa darovať krv, ktorá sa zdala obzvlášť potrebná po tom, čo sme práve počuli o rastúcom počte civilistov zmrzačených a zohavených teroristickými raketami, výbušnými strelami, mínami a plynom.
Krvné banky v Sýrii spoliehajú na dennodenné dary, aby sa nemocnice dokázali vyrovnať s nárastom teroristických útokov proti civilnému obyvateľstvu oblastí západného Aleppa a po celej Sýrii.
Bolo nám povedané, že niekoľko dní predtým, než sme dorazili do Aleppa, skupina 250 učiteľov prišila darovať krv. Potom čo skončili, vstúpil mladý muž, aby darovali krv svojmu bratovi, ktorý bol kriticky zranený pri nedávnom ostreľovaní. Rovnako ako mnoho iných, zranený brat bol hospitalizovaný a prežitie si vyžadovalo dennú transfúziu krvi.
Priateľ z Aleppa mi neskôr povedal, že žiadal, aby jeho krv bola daná príslušníkom Sýrskej arabskej armády ako uznanie za ich statočnosť pri obrane Aleppa. Povedal, že mu bolo jednoznačne zdelené, že krvná banka nebude súhlasiť. Krv sa dáva prednostne tým, ktorí to potrebujú najnaliehavejšie, povedal mu pracovník pracoviska.
Tak ako mnoho aspektov sýrskeho života, skladovanie krvných jednotiek bolo nepriaznivo ovplyvnené sankciami USA a EÚ. V Aleppe sa vyčerpali plastové skladovacie krvné vaky a tak museli improvizovať alternatívnym úložným systémom, jedným z nespočetných spôsobov, ako sa Sýrčania adaptovali na krízu s vynaliezavosťou a invenciou.
Vo svetle toho, čo sme počuli a boli svedkom v krvnej banke Aleppo, vyhlásenie Sýrskej americkej rady je ďalším príkladom propagandy, ktorá spôsobuje biedu a utrpenie sýrskeho ľudu a nemá konca, kým neokoloniálne ciele Spojených štátov, Európskej únie a členov NATO nebudú dosiahnuté.
V rozhovore na tému sankcií doktor Nabil Antaki povedal: “Sme znechutení z týchto sankcií, pretože tieto sankcie a embargá neboli vykonané proti sýrskej vláde, ale proti sýrskemu ľudu, celému sýrskeho ľudu. Napríklad ja osobne, ako osoba X, žijúca v Sýrii, nemám právo vykonávať ani tie najmenšie transakcie. Keby som chcel poslať 1,000 dolárov mojim deťom, nie som schopný to urobiť. Taktiež nemôžem nič dovážať či vyvážať. To je zmrzačenie. Som lekár, chcel som vymeniť jednu súčiastku zdravotníckeho zariadenia. Za normálnych okolností by to trvalo týždeň, no trvalo to rok a pol zohnať túto súčiastku, pretože sme nemohli dovážať z Japonska, bola to nadnárodná spoločnosť.
Takže tieto sankcie trestajú sýrsky ľud a v určitom okamihu EÚ zrušila sankcie, no iba pre ľudí žijúcich v oblastiach, ktoré kontrolujú teroristi. Ľudia žijúci v oblastiach pod kontrolou sýrskeho štátu nemôžu robiť nič. Narozdiel od ich tvrdení, toto netrestá “režim,” ale trestá sýrsky ľud.”
V marci 2015 členka sýrskeho parlamentu, Maria Saadeh, adresovala Komisii pre ľudské práva OSN v Ženeve dokument s názvom “Jednostranné ekonomické sankcie proti Sýrii a terorizmus: Dve strany jednej mince”.
V júni 2016 Saadeh znova oslovila OSN. Vo svojom prejave na Inštitúte pre demokraciu a spoluprácu na zasadnutí UNHRC v Ženeve, povedala:
“Ekonomické sankcie boli použité na potrestanie sýrskeho režimu. Od roku 2011 sa členské štáty OSN kolektívne zaviazali k sankciám voči sýrskemu ľudu. V marci 2015 som tu v Rade pre ľudské práva predstavila dokument s názvom “Ekonomický terorizmus”, ktorý porovnáva výsledky teroristických organizácií v Sýrii s účinkami donucovacích opatrení prijatých pod značkou “ekonomické sankcie.”
Tieto sankcie porušujú medzinárodné právo rovnakým spôsobom ako to robí terorizmus. Ich výsledky a účinky sú rovnaké; cieľom je v oboch prípadoch útok na sýrsku spoločnosť, porušovanie ľudských práv, a to najmä právo na život.
V dôsledku sankcií, vzrástla nezamestnanosť z 8,6% v roku 2010 na 50% v roku 2014; chudoba dosiahla 75% v roku 2013, pričom v roku 2010 bola 9%; počet detí na základných školách klesol na 50%; rovnaký počet nemocníc a tovární bol uzavretých v dôsledku sankcií, ako v dôsledku terorizmu. V rovnakom dokumente som tiež ukázala vzťahy medzi štátmi, ktoré uplatňujú sankcie a teroristickými organizáciami, ktoré podporujú. Tiež som pojednávala o vzťahoch medzi nimi v plienení Sýrie zo svojich prírodných, ekonomických a kultúrnych zdrojov.”
Ako vyzerá život v západnom Aleppe a aké sú názory jeho obyvateľov? Ulice sú posiate sýrskymi vlajkami, a to buď namaľovanými na dvere alebo vlajúcimi vo vetre z balkóna alebo z pútačov obchodov. Vyvesenie vlajky v žiadnom prípade nie je hrdý vzor Amerikou podporovaných “umiernených rebelov” a ich poškodenej národnej vlajky, ktorá je urážkou väčšiny sýrskeho ľudu a Sýrskej arabskej armády, ktorá dáva všetko do očistenia Sýrie od teroristickej invázie.
Jeden muž, ktorý bol v parku s vnúčatami mi povedal, že bol profesorom angličtiny a strávil veľa času v zahraničí v Európe a v Spojených štátoch. Povedal:
“Ľudia v Európe nám jednoducho neveria, keď sme im hovorili, čo sa skutočne v Sýrii deje. Keď som bol v Európe uvedomil som si, že si myslia, že pod šatami máme ešte stále chvosty. Tu je to len večné bombardovanie a nikto nás nepočúva. Prečo? “
Bolo to potom, čo obludnosť lží mainstreamových médií a tmárstva začali naozaj zasahovať domovy. Mali sme vstúpiť do NATO-m postaveného propagandistického stanu a nájsť pravdu, no nie z propagandistického mlynu, ale od sýrskych ľudí žijúcich peklom, ktoré na nich bolo uložené západnými vládami, členskými štátmi NATO a ich spojencami v Perzskom zálive a Izraelom, z ktorých všetci sú odhodlaní pri výkone svojej geopolitickej agendy v regióne, bez väčších ohľadov na krviprelievanie, zanechať ich vo svojej brázde.
Išla som do Sýrie, konkrétne do Aleppa, pretože pre nás novinárov, vyšetrovateľov, analytikov, je našou prácou, našou povinnosťou, rozobrať každý príbeh naspäť k jeho koreňom a overiť jeho pravdu. Nevidela som to robiť západné mainstreamové médiá. Až príliš často podporujú predvídateľnú reakciu zahraničnej vládnej politiky, ktorá nevyhnutne vystupňuje tlak na cieľovú krajinu, s vlastným zosilnením propagandy, ktorá pohodlne ospravedlňuje nemierového riešenia konfliktu a eskaluje zástupné alebo priame vojenské intervencie.
Nikto z nás to nemal po celú dobu hneď jasné, ale dlhujeme ľuďom, ktorí sú priamo ovplyvnení a poškodení týmito klamstvami, urobiť maximum čo je v našich silách a dostať sa k pravde. To sa nestane sedím za stolom vo Washingtone, Paríži alebo v Londýne a spoliehaním sa na správy od organizácií platených vládou a štátnych informačných jednotiek maskujúcich sa za aktivistov, novinárov a humanistov. Musí sa to robiť priamo, cestovať do Sýrie a hovoriť s ľuďmi v teréne, z ktorých väčšina žije vo vláde kontrolovaných oblastiach.
Nikto nerozumel propagande lepšie ako Adolf Hitler a nikto nepraktizoval túto formu intelektuálnej domýšľavosti lepšie ako mainstreamové médiá. Sýrsky ľud si zaslúži niečo lepšie. Zaslúži si byť vypočutý, aby sa mu umožnilo rozhodovať o svojej vlastnej budúcnosti bez nepriateľských médií, nepriateľskými sankcií a nepriateľskej okupácie žoldniermi a teroristami, podporovanými Spojenými štátmi, NATO a ich spojencami v štátoch Perzského zálivu a Izraela – zločinná okupácia, ktorá nemá možnosť reklamácie alebo PR kampane sa očistiť.
Vo svojej autobiografii a náčrte plánov pre politickú budúcnosť Nemecka “Mein Kampf”, Hitler napísal: “Všetka propaganda musí byť populárna a jej intelektuálna úroveň musí byť prispôsobená najviac obmedzenej inteligencii medzi tými, pre ktorých je určená. Preto, čím väčšiu masu dosiahne, tým nižšiu intelektuálnu úroveň bude musieť mať celkovo. Ale ak ide o propagandu pre vojnu, ktorej cieľom je ovplyvniť všetkých ľudí, musíme sa vyhnúť nadmerným intelektuálnym nárokom na našu verejnosť a nemôžeme v tomto smere vyvíjať príliš veľa obozretnosti.”
- - -
Pozn. prekladateľa: Tento článok vyšiel ako druhý z dvojdielnej série popisu ciest západnej novinárky do sýrskeho Aleppa. Rozdelil som ho na dve časti: Propaganda a lži o sýrskom Aleppe a Podvod menom Biele helmy.
